Čo by bolo užitočnejšie - zdaniť roboty alebo digitálne giganty?

Updated: May 14

Starý systém zdanenia na základe daňovej rezidencie digitálne giganty zneužívajú, veľa ekonomických expertov preto s napätím čaká, ako rokovania EÚ a OECD o novom systéme dopadnú. Isté je len to, že zdanenie digitálnych gigantov by bolo z pohľadu globálnej nerovnosti bohatstva užitočné.

Nápad zdaniť roboty je starší ako idea digitálnej dane


Návrh na zdaňovanie robotov nie je novinka, prišiel s ním už európsky parlament v roku 2017 vo forme „robot tax on owners“.


Cieľom návrhu bolo financovať podporu pre ľudí, ktorí by v dôsledku robotizácie prišli o prácu a ich preškolenie.

Návrh bol vtedy zamietnutý pomerom hlasov 396:123 (pri 85 absenciách), a to najmä z dôvodu, že by to ohrozilo snahu inovovať, a tým aj celú konkurencieschopnosť Európy.


Odvtedy sa EÚ venuje intenzívne najmä novému systému zdanenia, ktorý je zameraný na technologických gigantov a známy je najmä pod pracovným názvom digitálna daň.


Dôvody, prečo by zdanenie robotov nebolo ani užitočné ani jednoduché, sú aj technické, v prvom rade by bolo nutné aj právne zadefinovať, čo je pre účely zdanenia „robot“.


Zdaniť majiteľov robotických vysávačov zrejme nechce nikto. Zdaniť firmy, ktoré budú prevádzkovať samoobslužné dopravné prostriedky, stálo viacerým krajinám vrátane Nemecka za hlbšiu úvahu, boli však z dôvodu väčších potenciálnych škôd než prínosu pochované.


Ak však raz budú bežným zamestnancom v dôsledku pokroku umelej inteligencie (AI) konkurovať roboti s vlastným vedomím, porovnateľní s tými, čo poznáme zo seriálu Westworld, väčšina z nás bežných občanov sa poriadne zamyslí. Podľa mne dostupnej literatúry je ale toto štádium AI zrejme v nedohľadne.


V tabuľke nižšie nájdete stručnú daňovo-právnu analýzu, ktorú si ja osobne ako základ pre rozumnú diskusiu na tému zdanenia robotov viem predstaviť.




Aký osud čaká digitálnu daň?


Väčšiu pozornosť než zdaňovanie robotov si určite zaslúži téma digitálnej dane, ktorá je cielená na digitálnych gigantov.

Títo giganti s globálnym obratom nad 750 mil. € ročne, známi aj pod skratkou GAFA (Google, Apple, Facebook a Amazon), platia dane v mnohých krajinách len symbolicky, majú závratné zisky a ich zásoby peňazí sú väčšie než štátne rozpočty mnohých európskych krajín. Významne tak prispievajú k prehlbovaniu globálnej nerovnosti bohatstva.

EÚ sa však začiatkom minulého roka nepodarilo na jednotnej digitálnej dani, ktorá mala byť 3 % z tržieb gigantov, dohodnúť. Preto niektoré krajiny začali zavádzať digitálnu daň jednostranne.

V Česku bola digitálna daň vo výške 7 % schválená koncom minulého roka, jej schválenie vo Francúzsku

s pracovným názvom „GAFA tax“ v lete minulého roka vyostrilo obchodnú vojnu medzi EÚ a USA.

Slovenská pozícia bola zatiaľ trpezlivo čakať. To je vcelku rozumné, pretože nízky prínos do nášho štátneho rozpočtu nestojí za jednostranné zavedenie administratívne náročného a navyše len dočasného druhu dane.

Už vyše roka zástupcovia OECD a EÚ intenzívne pracujú na novom systéme zdanenia, ktorý má mať širší záber ako pôvodne navrhovaná digitálna daň.


Namiesto princípu zdanenia na báze daňovej rezidencie, ktorá u právnických osôb vrátane digitálnych gigantov predpokladá fyzickú prítomnosť v danej jurisdikcii, sa má zaviesť zdanenie v závislosti od tvorby pridanej hodnoty vrátane predaja produktov koncovým zákazníkom. Fyzická prítomnosť (manažment, personál, predajňa, atď)

v digitalizovanom globálnom svete prestala byť relevantná.

Aj keď technicky sú samotné piliere nového systému zdanenia známe, politická dohoda o jednotnom systéme zdanenia je naďalej neistá. Len tento týždeň bolo vydaných niekoľko protichodných správ:

19. 1. 2020 zverejnil nový minister financií Poľska návrh na zdanenie digitálnej platformy Airbnb. Podporuje ho dokonca aj významná časť čitateľov Financial Times.

20. 1. 2020 tweetoval pozitívne francúzsky prezident Macron:„Great discussion with Donald Trump on digital tax. We will work together on a good agreement to avoid tariff escalation.“

20. 1. 2020 zverejnil dôležitý zástupca priemyselnej politiky EÚ, že aj keď krajiny EÚ začiatkom minulého roka jednotnú digitálnu daň neschválili, teraz sú na to pripravené v prípade, že sa to nepodarí na pôde OECD.


Za posledných 20 rokov nebol svet medzinárodných daní tak turbulentný ako teraz, kvôli potrebe nového systému zdanenia, pretože ten starý digitálne firmy príliš okato využívajú.

Veľa ekonómov aj expertov na medzinárodné daňové právo s napätím čaká ako rokovania v rámci OECD dopadnú.

Isté je len jedno: zdanenie digitálnych gigantov by bolo z pohľadu globálnej nerovnosti bohatstva určite užitočnejšie než trestanie inovatívnych firiem a majiteľov robotov. Predvolebné nápady niektorých politikov sú nerealizovateľné aj nezmyselné.

12 views