Aj Al Capone bol odsúdený za daňový únik, nie za organizovaný zločin

Updated: May 13

Ako dlho môžu ešte beneficienti obchodov so slovenským štátom s nezdanenými ziskami v daňových rajoch kľudne spávať?

Téma daňovej spravodlivosti síce na Slovensku ešte stále nie je taká horúca ako v iných krajinách EÚ, ale aj u nás prihára. Podľa portálu HN sa trend v registrácii firiem v daňových rajoch otočil už aj na Slovensku, poctivejší podnikatelia zrejme pochopili, že s jednoduchou a lacnou štruktúrou v daňovom raji sa dlhodobo nedá dobre spávať. Nielen daňový úradník, ale aj seriózny daňový poradca alebo právnik svojho klienta upozorní, že pre účely daňového práva nie je rozhodujúce formálne sídlo mimo SR (firma v členskej krajine EÚ, napr. na Cypre), ale jeho skutková podstata alebo „daňový domicil“ – u fyzickej osoby skutočné bydlisko (krajina, kde skutočný beneficient

a jeho rodina využívajú infraštruktúru štátu), resp. u firmy miesto skutočného vedenia. Takýto je štandard v daňovom práve krajín OECD vrátane Slovenska.


Slovenské kauzy, kde firmy so skutočným beneficientom anonymizovaným v daňovom raji (cez Cyprus zvykne sieť firme končiť v rajoch ako BVI alebo Belize) obchodujú so štátom s vysokými ziskami, ktoré vysoko pravdepodobne nezdaňujú slovenskou daňou z príjmov, zatiaľ neboli dotiahnuté dokonca. Ide o kauzy ako Lemikon Limited, Interblue a naposledy Medical Group. V najstaršom z uvedených prípadov, Lemikon Limited, o vyšetrovaní s cieľom preveriť daňový únik v médiách informácia nebola. V kauze Interblue vyšetrovanie daňových únikov síce začalo, ale nepokračuje. Nateraz je vedenie finančnej správy pohltené odhaľovaním únikov v oblasti DPH.

Najmladšia kauza, Medical Group, je len v počiatočnom štádiu vyšetrovania. Vo všetkej úcte k prezumpcii neviny je zrejmé, že tak ako v prípade Al Capone, by aj tu mohol mať štát lepšiu šancu preukázať spreneveru na daňovníkoch slovenského štátu, ak k nej došlo, cez preverenie histórie zdanenia firiem a skutočných spoločníkov (beneficientov) Medical Group.


Daňový únik sa preukazuje ľahšie než spáchanie organizovaného zločinu alebo iného trestného činu. Zamerať sa dá na zdanenie formálne registrovaných firiem, či už na Cypre (cyperským úradom to trvá dlhšie, ale začínajú spolupracovať) alebo v Belize (tam to vzhľadom na chýbajúcu zmluvu o výmene informácií bude ťažšie). Jednoduchšie je ale stopovať peňažné toky tečúce cez jednotlivé finančné inštitúcie až ku konečnému beneficientovi a následne si preveriť zdanenie takto získaného kapitálu vrátane úrokových príjmov pripisovaných dlhé roky na účty beneficienta v zahraničí, a to nielen z tejto jednej transakcie.

Prokuratúra aj banky v rámci EÚ, dokonca aj tie švajčiarske, sú v obdobných prípadoch vzhľadom na meniacu sa európsku legislatívu kooperatívne (pozri napríklad informácie o beneficientovi v kauze Interblue ). Takto dnes postupuje väčšina krajín v EÚ, aj tie na juhovýchod od nás, tam už beneficienti obchodov so štátom kľudne nespávajú.


Slovenská legislatíva však má zásadnú dieru v oblasti trestného práva, tam za štandardom v EÚ v oblasti skrátenia dane z príjmov zatiaľ zaostávame, účinná ľútosť je na Slovensku nastavená príliš veľkoryso. Páchateľ podozrivý

z trestného činu krátenia dane sa môže zbaviť trestu odňatia slobody zaplatením dane do skončenia vyšetrovania.

Rozhodnúť sa môže až deň nasledujúci po dni, keď bol oboznámený s výsledkami. Berúc navyše do úvahy nízke sankcie (jednorazovo maximálne 10 %) a zatiaľ nízky záujem generálnej prokuratúry sa dá dnes zjednodušene hovoriť o celoplošnej daňovej amnestii. Zdalo by sa teda, že na Slovensku môžu cez daňové raje zakrytí beneficienti obchodov so štátom naďalej kľudne spávať.


Dôležité je ale pripomenúť, že vo svojom krátkom príhovore v júli nový generálny prokurátor sľúbil, že sa zameria na týrané ženy a daňové úniky, pričom zdôraznil, že je neprípustné, aby štát v tomto období prichádzal na daniach

o stovky miliónov eur a neplatiči daní ostali beztrestní. Predpokladám, že rovnaký záujem má vláda a väčšina poslancov, či už provládnych alebo opozičných.


Boj o daňovú spravodlivosť je navyše prioritou G20 i celej EÚ a prináša radikálne zmeny. A to aj v oblasti bankového tajomstva vo vzťahu k prípadným daňovým únikom. Minulý mesiac ministri financií všetkých 28 krajín EÚ vrátane Rakúska, Luxemburska a Belgicka definitívne dohodli zmenu v nahlasovaní majetku uloženého vo finančných zahraničných inštitúciách s cieľom odhaliť daňové úniky. Dohoda bude do konca roka uzavretá aj so Švajčiarskom, Monakom a Lichtenštajnskom (viac napríklad v texte na ft.com).

Odhaliť daňový únik cez majetok fyzickej osoby uložený v zahraničnej banke je v svojej podstate dnes aj na Slovensku jednoduché: cez peňažné toky stačí zistiť do ktorej banky posledná z firiem v reťazci Medical Group presúva svoje zisky a opýtať sa priamo finančnej inštitúcie, kto je skutočným beneficientom takto naakumulovaných

a vysoko pravdepodobne nezdanených peňazí.


Máloktorý zo skutočných slovenských majiteľov takéhoto kapitálu zdaňuje úroky na Slovensku a ešte menej z nich si uvedomuje, že prekluzívna lehota na vyrubenie dane je až 10 rokov. Dnes na podobné dotazy odpovedajú ochotne už aj švajčiarske banky, naša prokuratúra sa čakania obávať nemusí.

Navyše bude pod tlakom aj formalistický prístup k vyšetrovaniu trestnoprávnej zodpovednosti: v okolitých krajinách sa na spleť firiem, ktorá skutočné pozadie transakcie anonymizuje a formálne oddeľuje výhodný obchod so štátom od skutočného beneficienta jednoducho neprihliada, nielen pre daňové ale aj trestno-právne účely. Biele kone, či už to sú lokálni bábkoví konatelia, advokáti alebo cyperskí riaditelia, nie sú relevantné. Aj k tomu nás tlačí európska legislatíva.


V neposlednom rade bude aj tak asi rozhodujúca politická vôľa kauzy vyšetriť. Zvyšovanie daní pre slovenských daňovníkov poctivo platiacich dane vyvolávajúce napätie v celej spoločnosti, chýbajúce peniaze v štátnom rozpočte a stupňujúci sa tlak všetkých vlád EÚ však jedného dňa kruh uzavrie. Je len otázkou času, kedy bude aj náš štát donútený konať.


6 views