Strednú triedu náš štát zaťažuje viac ako v Rakúsku

Updated: May 14

Nižšie nájdete prehľad legislatívnych zmien v oblasti daní a odvodov, ktoré nás čakajú od 1.1.2017 ako aj ich dopad na rôzne formy výkonu činnosti alebo podnikania.


V tabuľke nižšie nájdete stručnú daňovo-právnu analýzu, ktorú si ja osobne ako základ pre rozumnú diskusiu na tému zdanenia robotov viem predstaviť.

Vláda síce dodržala sľub a znížila symbolicky sadzbu dane z príjmov právnických osôb z 22 % na 21 %, je to však jediné pozitívne opatrenie, a pri porovnaní so znížením v Maďarsku na 9 % skôr pobaví.

Od nového roka nás čaká navyše viacero nepríjemných a nekoncepčných prekvapení: nielenže sa po dvanástich rokoch opätovne zavádza zdaňovanie dividend, ale taktiež neočakávane a na poslednú chvíľu sa zvýšia aj odvody. Nižšie nájdete prehľad s porovnaním v dvoch susedných krajinách aj v grafickej forme, ako aj praktické tipy.


Zdaňovanie dividend

Pri vyplácaní dividend budeme musieť byť v budúcnosti obozretní. Podľa toho o zisky akých hospodárskych rokov pôjde, budú alebo nebudú podliehať dani, prípadne budú alebo nebudú podliehať zdravotným odvodom. Zaujímavé to začne byť aj pri určení formy zdanenia a sadzby.

V skratke „nové dividendy“ (zisky vykázané po 1. 1. 2017) budú primárne zdaňovať len fyzické osoby, a to vo výške

7 %. Právnické osoby tomuto zdaneniu štandardne podliehať nebudú, pokiaľ nepôjde o tzv. nezmluvné krajiny. Pri výplatách aj prijímaní dividend z nezmluvných štátov sa uplatní sadzba vo výške 35 %, a to v prípade oboch kategórií príjemcov: fyzických aj právnických osôb. Príjemca by sa pritom podľa medzinárodného štandardu mal posudzovať podľa skutočného majiteľa (výhod).


Zisky vykázané do roku 2003 naďalej zdaňované u právnických i fyzických osôb budú, pričom fyzické osoby

v určitých prípadoch zaplatia aj zdravotné odvody. Zisky za obdobia rokov 2011 až 2016 budú naďalej podliehať zdravotnému poisteniu na úrovni fyzickej osoby, tu si opäť treba dať pozor, ktorých rokov sa to týka a brať ohľad na formu aj sadzbu odvodu. Najjednoduchšie sú zisky za obdobie 2004 až 2010 (zlaté časy rovnej dane), pretože tieto nepodliehajú ani dani, ani zdravotným odvodom.


Zvýšenie odvodov

Živnostníkov, SZČO ale aj zamestnancov a teda aj ich zamestnávateľov sa od nového roka výrazne dotkne zvýšenie sociálneho poistenia, a to zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu z 5-násobku na 7-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov (zo súčasných 4 290 eur na 6 181 eur), ako aj úplné zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu v prípade zdravotného poistenia.

Malí podnikatelia – fyzické osoby sa síce naďalej môžu tešiť zvýšeniu hornej hranice paušálnych výdavkov zo

40 na 60 %, maximálne si však takto budú môcť uplatniť výdavky vo výške 20 tisíc eur.

Bližšie informácie nájdete aj v Mailingoch BMB Leitner – v septembrovom čísle viac k dividendám, v novembrovom viac k odvodom.


Koncept ani víziu vo vyššie uvedených zmenách nenájdete, kriticky a vecne k tejto téme písal už aj prezident SKDP

a môj kolega na tomto blogu.


Čo to znamená v praxi?

Ročne tak živnostníci a iné SZČO zaplatia až o takmer 8-tisíc eur viac, ak budú do Sociálnej poisťovne platiť odvody

z maximálneho vymeriavacieho základu. V prípade zdravotných odvodov bude ich zvýšenie závisieť od výšky ich ročného príjmu, napr. pri príjme 100 000 eur zaplatia tak zhruba o 7 tisíc eur viac do zdravotnej poisťovne.

Zamestnanci a zamestnávatelia neostali bez povšimnutia, ich sa táto zmena dotkne tiež, zo všetkých najbolestnejšie. Napríklad, ak spoločnosť zamestnáva 15 manažérov s príjmami viac ako 100 tisíc eur, zdravotné poisťovne získajú dokopy o 220 tis. eur viac a zamestnávateľovi sa zvýšia náklady zhruba o 160 tis. eur.

Ochrannú ruku vláda nedrží ani nad radovými zamestnancami: pri hrubom plate 1000 eur mesačne musí zamestnanec na Slovensku rátať od 1. 1. 2017 s daňovo-odvodovovým zaťažením 239 eur, kým v Rakúsku by zaplatil len 151 eur; slovenský štát je teda o viac než polovicu drahší s podstatne horšími službami.


Nadmerné daňovo-odvodové zaťaženie strednej triedy na Slovensku

V posledných rokoch sa teda vďaka častým legislatívnym zmenám trend nízkeho daňového zaťaženia fyzických osôb na Slovensku výrazne otáča. Aj keď samotná sadzba dane z príjmov fyzických osôb je naďalej znesiteľná (25 % pre príjem nad 35 tis. eur), celkové daňové a odvodové zaťaženie pre príjmovú kategóriu s celoročnými príjmami viac ako 50 tis. eur sa po schválení zrušenia vymeriavacích základov pre poistenie dramaticky mení. Vysoké náklady práce vyvolané relatívne vysokým odvodovými povinnosťami zamestnávateľov tlačia na zamestnancov a zároveň sú nevýhodné aj pre živnostníkov a SZČO, ktorí budú od nového roka motivovaní k zmene formy podnikania (viď aj graf hore).


Stredná trieda* na Slovenskú má vyššie daňovo-odvodové zaťaženie ako v Rakúsku

Zarážajúci je však ešte viac fakt, že daňovo-odvodové zaťaženie fyzických osôb na Slovensku je pre príjmovú kategóriu 20 až 100 tisíc eur väčšie ako v susednom Rakúsku. Tento rozdiel sa pri vyšších príjmoch (cca 200 tisíc eur) v porovnaní s Rakúskom stiera, avšak v porovnaní s Českom podliehajú naši živnostníci a iné SZČO neúmerne vyššiemu zaťaženiu.


Zdanenie podnikania formou právnických osôb (tzv. korporátna daň a následné zdanenie dividend) naďalej ostáva prijateľné, pričom Slovensko je na tom výrazne lepšie ako podnikatelia v Rakúsku a Česku.

Porovnanie daňovo-odvodového zaťaženia so susednými krajinami uvádzame vyššie v grafickej forme.

Na základe tejto rámcovej analýzy sa dá zhrnúť, že na Slovensku sa naďalej oplatí podnikať ako právnická osoba, pretože z daňovo – odvodového hľadiska, ako aj z hľadiska ručenia sa až na niektoré výnimky (malých podnikateľov

s nízkymi skutočnými nákladmi) neoplatí byť živnostníkom.


Možnosti optimalizácie pre majiteľov a manažérov

Pre majiteľov právnických firiem, ktorí si doposiaľ vyplácali odmeny formou pracovnej zmluvy, je legitímne zamyslieť sa nad kombináciou s vyplácaním dividend.

Pre projektových manažérov, resp. manažérov špeciálnych oblastí (napr. IT) odporúčame zvážiť prechod zo zamestnaneckého pomeru na zmluvy o poskytovaní služieb alebo autorskú zmluvu. Pravdaže, len ak je to v súlade

s firemnou kultúrou a osobnými preferenciami. Judikatúra je v tomto smere pomerne veľkorysá a prízvukuje zmluvnú voľnosť aj pre daňové účely.

Zdôrazňujeme, že vo všetkých prípadoch je nevyhnutné individuálne hĺbkové posúdenie odborníka, ktorému dôverujete.


*Definícia strednej triedy v globálnej ekonomike

22 views